Ľahko čitateľná verzia
Príbeh

Aké dôležité je mať zadné dvierka

· Anonymizovaný príbeh

Pán Štefan má 25 rokov, je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (zrakové postihnutie) s mierou funkčnej poruchy nad 70%. Snaží sa byť čo najviac samostatný, ale má svoje obmedzenia. Potrebuje pomoc s bežnými domácimi prácami a s doprovodom na vybavovanie svojich záležitostí. Z dôvodu zrakového postihnutia má obavy cestovať sám. Vzťah s rodinnými príslušníkmi je podľa jeho slov dlhodobo narušený, okrem nevlastného brata nie je so svojou rodinou v kontakte. Je slobodný, bezdetný a momentálne žije v rodinnom dome u svojho nevlastného brata, v menšej obci na juhozápade Slovenska. V obci je prihlásený na pobyt ako osoba bez domova. Nevlastný brat je v danom rodinnom dome len v podnájme, a preto má pán Štefan obavu, čo bude s ním, ak bratovi nebude predĺžená nájomná zmluva.

Pán Štefan sa na nás obrátil mailom a žiadal nás o pomoc ohľadom vzniknutej situácie s bývaním. Telefonicky sme ho kontaktovali po doručení emailu, aby sme zistili ďalšie informácie o jeho aktuálnej situácii. Potešil sa rýchlej reakcii na svoj podnet ale uviedol, že žiadosť, s ktorou sa na nás obrátil, už nie je aktuálna, podával ju v tiesni, ktorá pominula. Nevlastnému bratovi sa podarilo dohodnúť na predĺžení nájomnej zmluvy a on môže aj naďalej bývať u neho. Uisťoval sa, či sa v prípade zhoršenia jeho situácie s bývaním bude môcť na nás znovu obrátiť. Ubezpečili sme ho, že nás môže v prípade núdze bezodkladne kontaktovať.

Počas telefonátu sme mu poskytli aj informácie o možnostiach, ktoré by mohol v prípade opätovných problémov s bývaním využiť. Jednou z možností je obrátiť sa na vyšší územný celok (ďalej len „VÚC“), v jeho prípade na VÚC Nitra, kde by mohol vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav žiadať o posúdenie odkázanosti na poskytovanie sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb. O takúto službu záujem nemal. V roku 2019 rozmýšľal aj na touto alternatívou ale poskytovanie sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb v tom čase odmietol a to aj napriek tomu, že v tom čase už disponoval s právoplatným rozhodnutím odkázanosti na sociálnu službu. So žiadosťou o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu mu vtedy pomáhala pani starostka z obce, v ktorej mal v tom čase trvalý pobyt.

Druhou možnosťou je obrátiť sa na obec so žiadosťou o zabezpečenie ambulantnej alebo terénnej sociálnej služby. Podľa vyjadrenia pána Štefana sa na starostu obce zatiaľ nechce obrátiť, ale starosta vie, že tam býva u nevlastného brata. Informovali sme ho aj o možnosti využiť služby komunitného centra, ktoré sa nachádza v obci. Toto komunitné centrum sme kontaktovali, pánovi Štefanovi poskytli telefónne číslo do centra a informovali ho, aké služby poskytuje. Okrem iného aj služby krízovej intervencie, orientované na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie ľudí, ďalej základné sociálne poradenstvo či pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov. Pán Štefan o komunitnom centre v obci nevedel a povedal, že sa v prípade potreby na nich nakontaktuje sám.

Počas nasledujúcich telefonátov pán Štefan otváral aj ďalšie problémy, ktoré ho trápili. Napríklad otázka nájdenia si vhodnej práce. Pravidelne sleduje stránky, ponúkajúce voľné pracovné miesta, kontaktoval aj niektoré chránené dielne v okolí mesta Levice. V minulosti sa obrátil aj na Úniu nevidiacich a slabozrakých Slovenska, na spoločnosť Úsmev ako dar či na sa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ÚPSVaR“) so sídlom v Leviciach, ale bezvýsledne. Napriek zdravotnému postihnutiu má pretrvávajúci záujem o prácu, ale z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu sa mu do dnešného dňa nepodarilo nájsť vhodnú prácu. V minulosti sa pokúšal o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie (ÚPSVaR Levice), avšak kvôli svojmu zdravotnému stavu sa na ÚPSVaR nemohol dostaviť a teda nemohol byť zaradený ani do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Kontaktovali sme preto vedúcu oddelenia sprostredkovania práce na ÚPSVaR Levice, ktorá bola pripravená poskytnúť pánovi Štefanovi potrebnú pomoc. O výsledku sme pána Štefana informovali a dali sme mu na vedúcu oddelenia sprostredkovania práce telefonický kontakt. Pán Štefan sa doteraz s pani vedúcou oddelenia sprostredkovania práce nespojil.

Poskytli sme aj poradenstvo v oblasti dávok a kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia, napr. v oblasti mobility a orientácie, komunikácie, zvýšených výdavkov, sebaobsluhy. Informovali sme pána Štefana aj o nároku na kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré posudzuje ÚPSVaR, oddelenie posudkových činností. Pán Štefan uviedol, že mal z ÚPSVaR priznaný nárok na osobnú asistenciu v rozsahu 80 hodín ročne. Aj v tejto veci sme poskytli pánovi Štefanovi všetky relevantné informácie.

Po takmer dvoch mesiacoch od podania podnetu sa situácia ohľadom bývania pána Štefana opäť zmenila. Pán Štefan nás informoval, že jeho nevlastný brat sa vyjadril „že môže skončiť na ulici“. Vyslovil sa, že by bol rád, ak by mu bola poskytovaná služba v nejakom zo zariadení sociálnych služieb. Ponúkli sme mu, že za ním vycestujeme a sprostredkovali sme aj stretnutie u pána starostu (v obci kde je prihlásený ako osoba bez domova). Pán Štefan súhlasil, avšak v deň stretnutia toto stretnutie zrušil. Pánovi Štefanovi sme tak len telefonicky poskytli informácie o postupe pri posudzovaní odkázanosti na konkrétnu sociálnu službu. Poďakoval sa za informovanie o svojich možnostiach a uviedol, že ak bude chcieť riešiť niečo konkrétne, vie na koho sa môže obrátiť.

Ktoré články Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím sa vzťahujú k prípadu?

K prípadu sa vo všeobecnej rovine vzťahuje Článok 1 Dohovoru, podľa ktorého je úlohou štátu presadzovať, chrániť a zabezpečovať plné a rovnaké využívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím a podporovať úctu k ich prirodzenej dôstojnosti.

V Článku 3 sa uvádzajú všeobecné zásady ako rešpektovanie prirodzenej dôstojnosti, osobnej nezávislosti vrátane slobody voľby a samostatnosti osôb, nediskriminácia, plné a účinné zapojenie sa a začlenenie do spoločnosti, rešpektovanie odlišnosti a prijímanie osôb so zdravotným postihnutím ako súčasti ľudskej rozmanitosti a prirodzenosti, rovnosť príležitostí, prístupnosť.

Podľa Článku 5 sú si všetky osoby rovné pred zákonom a podľa zákona a majú nárok na rovnakú ochranu a na rovnaký úžitok zo zákona bez akejkoľvek diskriminácie.

S odvolaním sa na Článok 9 by mal štát umožniť osobám so zdravotným postihnutím, aby mohli žiť nezávislým spôsobom života a plne sa podieľať na všetkých aspektoch života a to na rovnakom základe s ostatnými, napríklad v prístupe k fyzickému prostrediu, k doprave, k informáciám a komunikácii vrátane informačných a komunikačných technológií a systémov, ako aj k ďalším prostriedkom a službám dostupným alebo poskytovaným verejnosti, a to tak v mestských, ako aj vo vidieckych oblastiach. Podobne aj Článok 19 garantuje osobám so zdravotným postihnutím žiť v spoločenstve s rovnakými možnosťami voľby na rovnoprávnom základe s ostatnými, tak, aby osoby so zdravotným postihnutím mali možnosť zvoliť si miesto pobytu, ako aj to, kde a s kým budú žiť na rovnakom základe s ostatnými a aby neboli nútené žiť v určitom konkrétnom prostredí. Osoby so zdravotným postihnutím by mali mať prístup k celému spektru podporných služieb, či už domácich alebo pobytových a ďalších komunitných podporných služieb vrátane osobnej asistencie, ktoré sú nevyhnutné pre nezávislý život v spoločnosti a pre začlenenie sa do nej a ktoré zabraňujú izolácii a segregácii v spoločnosti.

Podľa Článku 26 by mali byť vytvorené účinné a primerané opatrenia, aby umožnili osobám so zdravotným postihnutím dosiahnuť a udržať si maximálnu možnú samostatnosť, uplatniť v plnej miere telesné, duševné, sociálne a profesijné schopnosti a dosiahnuť plné začlenenie a zapojenie do všetkých oblastí života. Je to možné dosiahnuť prostredníctvom komplexných habilitačných a rehabilitačných služieb a programov, najmä v oblasti zdravotníctva, zamestnanosti a sociálnych služieb. Vo vzťahu k podnetu môžem konštatovať, že obec, v ktorej pán Štefan žije, napĺňa ustanovenia týchto článkov prostredníctvom komunitného centra, čo hodnotím veľmi pozitívne. Prostredníctvom komunitného centra je možné poskytovať občanom obce primerané formy asistencie a podpory s cieľom zabezpečiť ich prístup k informáciám a možnostiam pomoci a k čo najvyššej miere sebestačnosti a tým aj k čo možno najdlhšiemu zotrvaniu v prirodzenom rodinnom prostredí, čo sa ukázalo ako podstatné aj v prípade pána Štefana. Podľa Zákona o sociálnych službách sa v komunitnom centre vykonáva komunitná práca a komunitná rehabilitácia, čím sa napĺňa aj uvedený článok dohovoru.

S odvolaním sa na Článok 27 majú osoby so zdravotným postihnutím právo na prácu na rovnakom základe s ostatnými. Zahŕňa to právo na možnosť živiť sa slobodne zvolenou prácou alebo prácou prijatou na trhu práce a právo na pracovné prostredie, ktoré je otvorené, začleňujúce a prístupné osobám so zdravotným postihnutím.

Článok 28 garantuje primeranú životnú úroveň a sociálnu ochranu a využívanie tohto práva bez diskriminácie na základe zdravotného postihnutia.

Doterajšie snahy štátu, napríklad prostredníctvom štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) nepokrývajú všetky možnosti, ktoré zaručia a presadia uplatňovanie tohto práva vrátane týchto opatrení s cieľom zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím prístup k programom verejnej bytovej výstavby a zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím rovnaký prístup k dávkam a programom dôchodkového zabezpečenia. Podľa všeobecne rozšíreného názoru je možnosť zabezpečenia si vlastného bývania, napr. prostredníctvom úveru z banky pre mnohé osoby so zdravotným postihnutím nedosiahnuteľná. V tejto súvislosti vítam snahy o budovanie nájomných bytov s možnosťami regulovaného bývania, ktoré by umožnili osobám v nepriaznivej sociálnej situácii prístup k programom verejnej bytovej výstavby. Bez podporných programov štátu to nebude možné. V prípade pána Štefana by možnosť samostatného bývania s regulovaným nájomným bola veľkým prínosom k jeho samostatnosti.

Zákon o sociálnych službách

Fyzická osoba má právo na výber sociálnej služby a formy jej poskytovania a právo výberu poskytovateľa sociálnej služby. Fyzické osoby majú právo na zabezpečenie dostupnosti informácií v im zrozumiteľnej forme o druhu, mieste, cieľoch a spôsobe poskytovania sociálnej služby, o úhrade za sociálnu službu a o cieľovej skupine, ktorej je poskytovaná. Toto právo sa pán Štefan zatiaľ rozhodol nevyužiť, získal však informácie, ako si ho môže uplatniť. Chce zotrvať čo najdlhšie v dôvernom prirodzenom prostredí a byť čo najdlhšie samostatným, čomu napomáhajú aj možnosti využitia služieb komunitného centra v obci a informácie, že sa má v prípade potreby na koho obrátiť. Obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti zabezpečuje dostupnosť sociálnej služby pre fyzickú osobu, ktorá je odkázaná na sociálnu službu, a právo výberu sociálnej služby za podmienok ustanovených týmto zákonom. Túto možnosť sa pán Štefan rozhodol zatiaľ nevyužiť.

Zákon o sociálnych službách garantuje fyzickej osobe, ktorá sa ocitne v krízovej situácii a jej život alebo zdravie je vážne ohrozené, ak nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb, poskytnutie alebo zabezpečenie poskytovania sociálnej služby bezodkladne. Túto možnosť by mohol využiť aj pán Štefan, ak by sa ocitol v krajnej situácii, o čom sme ho aj informovali. V uvádzanom príbehu sme nekonštatovali porušenia článkov Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím ani Zákona o sociálnych službách. Chceli sme poukázať na potrebu a dôležitosť informovanosti osôb so zdravotným postihnutím o možnostiach podpory a pomoci v ich každodennom živote. Len človek „vyzbrojený“ informáciami môže úspešne uplatňovať svoje práva. Veríme, že sa nám podarilo pána Štefana takýmito informáciami dostatočne „vyzbrojiť“.

Pán Štefan je mladý človek, ktorý sa napriek zdravotnému postihnutiu snaží riešiť svoju situáciu vlastnými silami a dokáže posúdiť, čo je pre neho dôležité a najlepšie. Na základe poskytnutých informácií sa sám rozhodnúť a zachovať si tak najvyššiu mieru samostatnosti, ktorú ako ÚKOZP samozrejme rešpektujeme. Je prínosom, ak aj obec poskytne poradenstvo a pomoc prostredníctvom komunitného centra alebo ponukou terénnych služieb.

O takejto ceste hovorí aj pripravovaná reforma financovania sociálnych služieb. Cieľom reformy by malo byť, aby osoby so zdravotným postihnutím mali dostatok informácií v im zrozumiteľnej forme o možnostiach napĺňania svojich práv a potrieb, aby sa mohli slobodne rozhodnúť, kde a s kým budú žiť a aby im bola poskytnutá primeraná pomoc a podpora k vedeniu plnohodnotného života v prirodzenom prostredí. Pozitívne hodnotíme aj plánované zavedenie príspevku pri odkázanosti, pri ktorom sa bude môcť fyzická osoba rozhodnúť, na aké služby ho použije, čo otvorí možnosti pre vznik nových sociálnych služieb, ktoré by mali byť čo najbližšie k človeku.

Príbeh je zverejnený so súhlasom dotknutej osoby alebo v anonymizovanej forme. Účelom je upozorniť na typické problémy a osvedčené riešenia.