Pre osoby so zdravotným postihnutím prináša viacero významných zmien, ktoré posilňujú ich autonómiu a vytvárajú priestor pre uplatňovanie ich práv s využitím podpory.
Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím prijatie nového Občianskeho zákonníka víta. Nová právna úprava v niektorých oblastiach prináša významný posun smerom k rešpektovaniu autonómie, voľby, spôsobilosti na právne úkony a práva človeka rozhodovať o svojom živote, a približuje sa tak princípom Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, najmä jeho Článku 12, ktorý zaručuje osobám so zdravotným postihnutím rovnosť pred zákonom a právo na podporu pri uplatňovaní ich spôsobilosti na právne úkony. Zároveň však v niektorých oblastiach zostáva priestor na ďalšie zlepšenie a zosúladenie právnej úpravy s Dohovorom.
Úrad komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím sa na príprave novej právnej úpravy aktívne podieľal. V rámci pripomienkového konania sme uplatnili 66 pripomienok, ktorými sme mali za cieľ presadiť najmä zachovanie a posilnenie autonómie osôb so zdravotným postihnutím, ich práva rozhodovať o vlastnom živote a zavedenie takých mechanizmov, ktoré umožnia poskytovať človeku podporu bez zbytočného nahrádzania jeho vlastného rozhodovania.
Výsledná právna úprava obsahuje viaceré zmeny, ktoré považujeme za významný posun v ochrane práv a autonómie osôb so zdravotným postihnutím.
Podporované rozhodovanie ako nový nástroj podpory a zmena pohľadu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
Významným novým prvkom Občianskeho zákonníka je zavedenie inštitútu podporovaného rozhodovania.
Jeho význam spočíva v tom, že človek, ktorý potrebuje pomoc pri rozhodovaní,
ju môže získať, bez toho, aby zaňho automaticky rozhodovala iná osoba. Podpora má človeku pomôcť porozumieť informáciám, možnostiam a dôsledkom jednotlivých rozhodnutí a zároveň mu umožniť zachovať si vlastné rozhodovanie. Nová právna úprava pritom výslovne stanovuje, že podporované rozhodovanie predchádza ustanoveniu opatrovníka a obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony.
Ide o zásadnú zmenu oproti pôvodnému prístupu založenému na nahradzovaní rozhodovania človeka inou osobou. Základom podporovaného rozhodovania je naopak rešpektovanie práva, vôle, voľby a preferencií človeka, ktorý podporu potrebuje. Podpora teda nemá človeka zbavovať možnosti rozhodovať o vlastnom živote, ale má mu pomôcť jeho rozhodovanie uskutočniť.
Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím zavedenie podporovaného rozhodovania víta ako významný krok smerom k väčšiemu rešpektovaniu autonómie osôb so zdravotným postihnutím. Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, najmä jeho článku 12, ktorý ustanovuje rovnosť osôb so zdravotným postihnutím pred zákonom a uznáva ich právo na podporu pri uplatňovaní právnej spôsobilosti.
Článok 12 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím vychádza z toho, že osoby so zdravotným postihnutím majú rovnakú právnu spôsobilosť ako ostatní ľudia vo všetkých oblastiach života. Zároveň zaväzuje štáty prijímať opatrenia, ktoré im poskytnú prístup k podpore potrebnej na jej uplatňovanie.
Podporované rozhodovanie má v novom Občianskom zákonníku zmluvnú povahu. Vzniká uzavretím zmluvy medzi podporovaným a podporcom. V zmluve sa určí rozsah podpory a podporca sa zaväzuje poskytovať pomoc napríklad tým, že bude so súhlasom podporovaného prítomný pri jeho právnych úkonoch, zabezpečí mu potrebné informácie a bude mu pomáhať radami pri voľbe a rozsahu jeho vlastného rozhodnutia. Zmluva musí mať formu notárskej zápisnice a účinnosť nadobúda registráciou v novom Notárskom centrálnom registri podporných opatrení.
Za pozitívny krok komisárka vníma aj novú právnu úpravu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Tá sa v porovnaní s doterajším prístupom viac sústreďuje na konkrétnu situáciu človeka a potrebu ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, než výlučne na existenciu zdravotného stavu či duševnej poruchy.
Pozitívne vníma najmä to, že aj osobe s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony sa zachováva spôsobilosť samostatne konať v bežných záležitostiach každodenného života. Ide o dôležitú ochranu každodennej autonómie človeka – obmedzenie spôsobilosti totiž nemá znamenať stratu možnosti rozhodovať o bežných veciach vlastného života.
Aj v tejto oblasti však podľa komisárky zostáva priestor na ďalšie zosúladenie právnej úpravy s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Pripomína, že Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím považuje obmedzenie spôsobilosti na právne úkony za neprípustné.
Komisárka zároveň v rámci pripomienkového konania navrhovala posilniť systém podpory aj o možnosť neformálnej podpory zo strany rodinných príslušníkov. Táto pripomienka akceptovaná nebola. Aj preto bude dôležité sledovať, ako sa nový systém podporovaného rozhodovania uplatní v praxi a či bude pre ľudí, ktorí podporu potrebujú, skutočne dostupný a využiteľný.
Nová úprava opatrovníctva prináša viacero pozitívnych zmien
Významnou časťou nového Občianskeho zákonníka je aj nová právna úprava opatrovníctva.
Aj v tejto oblasti sa podarilo presadiť viacero zmien, ktoré komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím vníma pozitívne.
Počas súdneho konania bude možné ustanoviť majetkového opatrovníka na správu majetku už počas súdneho konania, avšak iba vtedy, ak súd preukázateľne dospeje k záveru, že spravovanie majetku inou osobou je nevyhnutné. Ide o dôležitú zmenu, keďže zásah do majetkovej sféry človeka má byť podmienený preukázanou potrebou.
Pozitívnou zmenou je aj úprava právnych úkonov bežnej povahy. Pri takýchto úkonoch sa nebude vyžadovať súhlas opatrovníka alebo správcu majetku, čím sa zachováva priestor na samostatné konanie človeka aj v prípade, ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená alebo o jej obmedzení súd ešte len rozhoduje.
Osobe s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony tak zostáva zachovaný priestor na samostatné rozhodovanie v bežných situáciách každodenného života. Aj tento prvok je dôležitý z pohľadu rešpektovania autonómie človeka a jeho práva rozhodovať o vlastnom živote.
Pozitívnou zmenou je tiež posilnenie kontroly výkonu funkcie opatrovníka. Nová právna úprava podrobnejšie upravuje obsah správy opatrovníka o výkone jeho funkcie, čo vytvára konkrétnejší rámec na kontrolu spôsobu, akým opatrovník svoju funkciu vykonáva, ako aj povinné schvaľovanie súdom v prípade zásahov do autonómie a pri umiestnení do pobytového zariadenia sociálnych služieb, či nakladaní s majetkom.
Aj napriek týmto pozitívnym zmenám však podľa komisárky zostáva v právnej úprave opatrovníctva priestor na ďalšie zosúladenie s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Kým pri obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa nová právna úprava viac sústreďuje na konkrétnu situáciu človeka a potrebu ochrany jeho práv, pri ustanovení opatrovníka naďalej zostáva zachovaný prvok viazaný na existenciu duševnej poruchy alebo zdravotného obmedzenia. Považuje za potrebné ďalej posilňovať prístup, ktorý vychádza predovšetkým z individuálnych potrieb človeka, rešpektovania jeho vôle a preferencií a z využívania podpory pred nahrádzaním jeho rozhodovania.
Predbežné prehlásenie a zaopatrovacie zmluvy umožnia myslieť na budúcnosť
Za pozitívny krok považuje komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím aj zavedenie inštitútu predbežného prehlásenia.
Človek si tak bude môcť vopred upraviť niektoré otázky pre prípad, že v budúcnosti nebude schopný samostatne vykonávať určité právne úkony alebo rozhodovať o niektorých oblastiach svojho života.
Predbežné prehlásenie môže mať význam napríklad pri rozhodovaní o nakladaní s majetkom, o poskytovaní zdravotnej starostlivosti alebo o voľbe poskytovateľa sociálnych služieb. Človek tak môže vopred vyjadriť svoje predstavy o tom, ako sa má postupovať v situáciách, ktoré môžu nastať v budúcnosti.
Ide o dôležitý prvok rešpektovania vôle, voľby a preferencií človeka. Umožňuje mu vyjadriť svoju vôľu v čase, keď ju vie slobodne a vedome formulovať, a tým ovplyvniť spôsob riešenia situácií, ktoré môžu nastať v budúcnosti.
Nový Občiansky zákonník zároveň prináša aj úpravu zaopatrovacích zmlúv.
Ich prostredníctvom bude možné vopred upraviť vzťah medzi človekom, ktorý potrebuje pomoc alebo starostlivosť, a osobou, ktorá sa zaväzuje mu túto pomoc alebo starostlivosť poskytovať. Aj tento inštitút vytvára priestor na to, aby si človek mohol svoje budúce potreby a spôsob ich zabezpečenia upraviť vopred a s väčšou mierou právnej istoty.
Predbežné prehlásenie aj zaopatrovateľská zmluva tak predstavujú nástroje, ktoré umožňujú človeku aktívne plánovať svoju budúcnosť a vopred vyjadriť svoje predstavy o podpore, starostlivosti či rozhodovaní v situáciách, ktoré môžu nastať. Z pohľadu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím ide o významný prvok rešpektovania autonómie, vôle a preferencií človeka.
Nie všetky pripomienky boli akceptované
Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím v rámci pripomienkového konania uplatnila celkovo 66 pripomienok. Sedemnásť z nich bolo vyhodnotených ako bezpredmetných, keďže boli smerované k časti Občianskeho zákonníka upravujúce rodinné právo. Rodinné právo napokon nebude súčasťou nového Občianskeho zákonníka a doterajší Zákon o rodine zostáva naďalej v platnosti ako samostatný zákon.
Časť pripomienok bola akceptovaná úplne alebo čiastočne. Tridsaťšesť pripomienok akceptovaných nebolo. Týkali sa najmä spôsobilosti na právne úkony, opatrovníctva, podporovaného rozhodovania, základných princípov a niektorých zmluvných či dedičských inštitútov.
Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím preto naďalej vníma ako otvorené viaceré otázky súvisiace so zosúladením právnej úpravy s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Ide napríklad o otázku dôsledného uprednostňovania menej obmedzujúcich opatrení, zisťovania vôle a preferencií človeka a ich rešpektovania namiesto uplatňovania najlepšieho záujmu osôb so zdravotným postihnutím, pravidelného preverovania potreby pokračovania opatrovníctva či vytvorenia mechanizmov, ktoré by súdu umožnili lepšie spoznať reálnu životnú situáciu človeka a rozsah podpory, ktorú potrebuje, akým je napr. tzv. clearing, teda povinné sociálne šetrenie.
Komisárka považuje za dôležité aj ďalšie otázky, napríklad ochranu osoby pri kontrole výkonu opatrovníctva, jasnejšie vymedzenie úlohy podporcu či riziká spojené s možnosťou ustanovenia niektorých inštitúcií za osobitných dedičov.
Komisárka za dôležité považuje aj ďalšie otázky, napríklad ochranu práv človeka pri kontrole výkonu opatrovníctva, jasnejšie vymedzenie úlohy podporcu či jasnejšie odlíšenie podporovaného rozhodovania od zastupovania.
Otvorenou zostáva aj otázka niektorých ustanovení dedičského práva. Komisárka napríklad navrhovala vypustiť možnosť, aby sa zariadenie sociálnych služieb alebo zdravotnícke zariadenie mohlo za určitých podmienok stať osobitným dedičom. Podľa komisárky ide o oblasť, pri ktorej je potrebné venovať osobitnú pozornosť ochrane ľudí v zraniteľnom postavení pred možným ovplyvňovaním alebo nátlakom.
Rovnako komisárka navrhovala aj opätovné zavedenie bytových náhrad, ktoré boli z právnej úpravy Občianskeho zákonníka vypustené.
Tieto výhrady však nemenia skutočnosť, že nový Občiansky zákonník prináša v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím viacero významných pozitívnych zmien.
Pri podporovanom rozhodovaní komisárka navrhovala aj ďalšie spresnenia, napríklad jednoznačnejšie vymedzenie úlohy podporcu, jeho viazanosť pokynmi podporovaného či jasné odlíšenie podporovaného rozhodovania od zastupovania. Ani tieto návrhy neboli akceptované v navrhovanom rozsahu.
Dôležité preto bude sledovať uplatňovanie nového Občianskeho zákonníka v praxi. Zavedenie nových inštitútov podpory je významným krokom, no ich skutočný prínos pre ľudí so zdravotným postihnutím bude závisieť aj od toho, ako budú jednotlivé ustanovenia vykladané a uplatňované v konkrétnych životných situáciách.
Tieto otvorené otázky však nemenia skutočnosť, že nový Občiansky zákonník prináša v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím viacero významných zmien, ktoré posilňujú priestor pre ich autonómiu, samostatné rozhodovanie a využívanie podpory.
Rozhodujúca bude teraz nadväzujúca legislatíva
Schválením Občianskeho zákonníka sa legislatívna práca nekončí.
Nový Občiansky zákonník je základným kódexom súkromného práva a jeho prijatie si vyžiada zmeny vo veľkom množstve ďalších právnych predpisov. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky už počas legislatívneho procesu uvádzalo, že súbežne pripravuje aj tzv. zberný zákon, ktorým sa majú upraviť ďalšie právne predpisy v nadväznosti na konečné znenie nového Občianskeho zákonníka.
Práve táto ďalšia etapa bude z pohľadu ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím mimoriadne dôležitá.
Až pri pohľade na celý legislatívny rámec bude možné posúdiť, ako sa princípy obsiahnuté v novom Občianskom zákonníku premietnu aj do ďalších oblastí života ľudí so zdravotným postihnutím – do procesných predpisov, sociálnej oblasti, zdravotníctva, poskytovania sociálnych služieb či ďalších právnych vzťahov, ktoré sa bezprostredne týkajú každého z nás.
„Spolu s mojim tímom budeme aj naďalej sledovať nadväzujúce legislatívne práce a aktívne presadzovať, aby sa pri nich zachoval smer k posilňovaniu autonómie, dôstojnosti a práva osôb so zdravotným postihnutím rozhodovať o svojom vlastnom živote. Prijatie nového Občianskeho zákonníka tak vnímame ako dôležitý krok vpred, pričom ďalšou úlohou bude zabezpečiť, aby sa jeho pozitívne princípy premietli do celého právneho poriadku a do každodennej praxe“, uvádza komisárka.
„Dovoľujem si pri tejto príležitosti zagratulovať prof. JUDr. Marekovi Števčekovi, DrSc. a celému jeho tímu k prijatiu nového Občianskeho zákonníka. Osobitné poďakovanie patrí prof. JUDr. Romane Smyčkovej, PhD. a prof. JUDr. Alexandre Löwy, Phd. za vytvorenie priestoru na spoluprácu a možnosť aktívne sa podieľať na príprave novej právnej úpravy“, s úctou reaguje komisárka.
„Moje poďakovanie patrí aj mimovládnym organizáciám presadzujúcim práva ľudí so zdravotným postihnutím, osobitne Združeniu na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v Slovenskej republike, za ich neúnavný tlak na prijatie novej právnej úpravy podporovaného rozhodovania a za celých 16 rokov od ratifikácie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím za ich kvalifikované návrhy na legislatívne znenie celej reformy opatrovníctva, ktoré prinášali riešenia dôslednejšej ochrany rozhodovania a jeho právnych záruk a boli základom na formuláciu paragrafového znenia uvedeného v novom Občianskom zákonníku“, poďakovanie dopĺňa komisárka.
„Vážim každú možnosť priniesť do prípravy zákona skúsenosti z výkonu pôsobnosti, vybavovania podnetov a výkonu monitorovacej činnosti podľa medzinárodných dohovorov, z praxe tímu Úradu komára pre osoby so zdravotným postihnutím a upozorniť na konkrétne výzvy a problémy, s ktorými sa osoby so zdravotným postihnutím stretávajú, s cieľom prispieť k tomu, aby nová právna úprava na tieto potreby čo najlepšie reagovala“, uvádza na záver komisárka Zuzana Stavrovská.
